Záložné právo

Funkciou záložného práva je zabezpečiť splnenie dlhu.  V prípade, ak dlžník nevráti dlh riadne a načas, veriteľ má právo svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť z predmetu záložného práva napríklad jeho predajom.

Ak dlžník nespláca riadne a načas svoj dlh (napr. hypotéka), veriteľ sa nemusí obraciať na súd so žalobou na dlžníka o splnenie dlhu, ale môže predať predmet záložného práva a zo získaných peňazí vyrovnať dlh dlžníka. Zároveň sa tak vyhne riziku, že dlh nebude vyrovnaný pre nemajetnosť dlžníka.

Predmetom záložného práva  môže byť hnuteľná, aj nehnuteľná vec, súbor vecí, byt, nebytový priestor  a iné.

Záložné právo možno zriadiť

•  Zmluvou
•  Zákonom
•  Rozhodnutím príslušného orgánu

Pri vzniku záložného práva na základe zmluvy sa vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Je potrebné, aby bola zmluva o zriadení Záložného práva v písomnej forme, pri nehnuteľnostiach je nevyhnutné, aby bolo záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností vkladom, inak nevznikne. V zmluve je dôležité  uviesť zabezpečenú pohľadávku, teda dlh, jeho výšku a určiť predmet zabezpečenia.

Pri záložnom práve existujú minimálne dva právne vzťahy a to dlh (pohľadávka), ktorý sa zabezpečuje a záložné právo, ktorým sa splatenie dlhu zabezpečuje. Existencia záložného práva je podmienená existenciou zabezpečenej pohľadávky (dlhu). V prípade zániku dlhu (napr. splatením úveru), zanikne aj záložné právo. Pri zmene veriteľa zabezpečenej pohľadávky, prechádza na nového veriteľa aj záložné právo.

Dôvodmi zániku záložného práva sú najmä

• zánik zabezpečenej pohľadávky (dlhu), napr. splnením dlhu
• vykonanie záložného práva
• vzdanie sa záložného práva